Všetko o očkovaní proti Covid 19
PREČO sa zaočkovať?
- očkovanie je bezpečné – klinické skúšky boli robené na oveľa väčšom počte dobrovoľníkov, než bolo bežné pri iných vakcínach (Comirnaty na 44-tisíc, Moderna na 30-tisíc ľuďoch) Takže áno, je! (polovica z dobrovoľníkov počas klinického skúšania dostala vakcínu a druhá polovica iba placebo, no percento nahlásených vedľajších účinkov bolo v oboch skupinách porovnateľné. To znamená, že mnoho z toho je v našej psychike.
- je to najúčinnejší spôsob ochrany pred ochorením COVID-19 (Vedecké kapacity i historické fakty to jasne dokazujú – akýkoľvek vírus vieme najefektívnejšie poraziť bezpečnou a účinnou vakcínou)
- ak už ochoriem, budem mať ľahší alebo bezpríznakový priebeh ochorenia
- keď som zaočkovaný, je menej pravdepodobné, že by mohol preniesť infekčnú chorobu na iné osoby. (očkovanie môže pomôcť chrániť tých, ktorí sami nemôžu byť očkovaní – malé deti, pacienti s oslabenou imunitou…)
- očkovanie predstavuje ochranu jednotlivca, ktorý je zaočkovaný, ale aj kolektívnu ochranu (každý má niekoho na kom mu záleží či je to rodina, priatelia…)
- príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov – v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, alebo polymorbídnych pacientov, teraz sa čoraz častejšie liečia aktívni ľudia vo veku 40-60 rokov
- predíde sa množstvu dlhodobých následkov – trpí nimi až 75% pacientov po prekonaní ochorenia (strata alebo zmena čuchu, poškodenie <3 svalu, ciev, narušiť zrážanie krvi, a spôsobiť zvýšenú náchylnosť na zrazeniny, poškodenie CNS, pečeň, pankreas či obličky, avšak aj depresie, úzkosť alebo posttraumatická stresová porucha)
- lebo pacienti trpiaci na chronické choroby majú vyššie riziko rôznych infekčných komplikácií, vrátane Covid-19 (nadváha, obezita, ľahký diabetes, hypertenzia, chronická ischemická choroba srdca či chronická obštrukčná choroba pľúc).
- povedie k minimalizácii počtu úmrtí
- odbremenia sa nemocnice od tisícov hospitalizovaných ľudí na COVID–19
AKO reaguje organizmus na podanie vakcíny?
- Úlohou vakcíny je pôsobiť na organizmus a vyvolať odpoveď imunitného systému, ktorou sa naučí rozpoznávať škodlivého pôvodcu infekčného ochorenia a brániť sa mu.
- Niektoré reakcie sú prirodzené (fyziologické) – vyplývajú z požadovanej odpovede organizmu na podanie cudzorodých látok a je potrebné s nimi počítať – za prirodzené ich považujeme iba ak nie sú veľkej intenzity.
- sú to napr.: reakcie zo strachu „z podania ihly“ –tzv. vazomotorická synkopa,
- mdloby (u starších detí),
- vracanie,
- krátke zastavenie dychu,
- rýchle dýchanie (hyperventilácia).
- Pri uložení do vodorovnej polohy sa rýchlo stav upraví.
- Tieto stavy treba odlíšiť od ťažkej alergickej reakcie z precitlivenosti (anafylaxia), vznikajúca na podklade nadmernej imunitnej odpovede precitliveného organizmu.
- ťažké formy považujeme za prejav nechcenej nadmernej reaktogenity vakcíny (Sú popísané v príbalovej informácii pre používateľa a treba s nimi počítať). Pri ich výskyte vačšinou nie je potrebná návšteva lekára.
KTO nemôže byť očkovaný?
- Univerzálnou kontraindikáciou podania je podľa lekárov alergia na zložky vakcíny, prípadne anafylaktická, život ohrozujúca alergická reakcia na prvú dávku vakcíny.
- Neočkujú sa osoby pri akejkoľvek prebiehajúcej akútnej infekcii, vyhnúť sa tiež treba očkovaniu v bezprostrednom období po operácii, deťom do 16 rokov, imunodeficientný pacienti alebo pacienti užívajúci imunosupresíva.
Obsahuje vakcína proti COVID-19 ALERGÉNY?
- Očkovacia látka COVID 19 neobsahuje alergény – pre alergikov je dôležité, že vakcína neobsahuje klasické zložky potravín, antibiotiká, latex či iné biologické zložky. Obsahuje lipidové zložky, anorganické zlúčeniny, sacharózu a vodu. Súčasťou je i polyetylénglykol.
Príbalové letáky, pre viac informácií :
- https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/vaxzevria-covid-19-vakcina-astrazeneca-445861.html
- https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/comirnaty-koncentrat-na-injekcnu-disperziu-533863.html
- https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/covid-19-vakcina-moderna-945191.html
AKÉ sú reálne riziká očkovania proti COVID-19?
- Aj pri vakcíne proti ochoreniu COVID-19, rovnako ako pri akomkoľvek inom očkovaní, existujú riziká.
- Mierne nežiaduce účinky. Môžu sa líšiť pri jednotlivých typoch vakcín, zväčša ide o miestne ako sú: bolesti či opuchu (do 5cm) v mieste vpichu (stačí miestne chladenie), alebo celkové: bolesť svalov, teplotu (je možné použiť liek proti horúčke) alebo únavu. Takéto nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať relatívne bežne, treba s nimi rátať a môžu byť aj nepríjemné. Sú však predvídateľné, počíta sa s nimi.
- Závažné nežiaduce účinky. Sú prísne sledované a ich zriedkavosť je základným predpokladom pre to, aby bola vakcína schválená.
- Veľmi zriedkavé nežiaduce účinky (výskyt menej ako 1/ 10 000 osôb) nemusia sa zachytiť počas klinického testovania – môžu sa objaviť až po registrácii vakcíny.
- Dlhodobé nežiaduce účinky. Tieto sa, prirodzene, nedajú odsledovať počas testovania, môžeme však vychádzať z doterajšej skúsenosti: pri vakcínach, ktoré boli doteraz schválené Európskou liekovou agentúrou, prakticky neexistujú dlhodobé nežiaduce účinky.
- existuje možná súvislosť medzi veľmi zriedkavými prípadmi nezvyčajných krvných zrazenín s nízkymi hladinami krvných doštičiek a vakcínou od AstraZeneca?
Tieto zrazeniny boli pozorované v mozgu, brušnej dutine a tepnách, v niektorých prípadoch boli pozorované spolu s nízkym počtom krvných doštičiek a/alebo krvácaním. Väčšina prípadov sa vyskytla u žien do 60 rokov do 2 týždňov po očkovaní, v súčasnosti ale nie je možné určiť rizikové faktory pre tieto zriedkavé nežiaduce účinky – vek, pohlavie, predchádzajúca anamnéza porúch zrážania krvi. Jedna z pravdepodobných príčin vzniku krvných zrazenín je imunitná odpoveď, ktorá vedie k poruche podobnej, aká vzniká u pacientov liečených heparínom . V súčasnosti nie je možné identifikovať špecifické rizikové faktory pre vznik tejto poruchy. Európska lieková agentúra odporučila, aby sa výskyt krvných zrazenín uvádzal ako jeden z veľmi zriedkavých vedľajších účinkov tejto vakcíny
- Keďže vakcína poskytuje vysoký stupeň ochrany pred ochorením COVID-19 a pred jeho závažným a fatálnym priebehom a prípady takýchto nežiaducich účinkov sú veľmi zriedkavé, celkové prínosy vakcíny i naďalej prevyšujú jej riziká.
- Podozrenia na nežiaduce (vedľajšie) účinky liekov vrátane vakcín sa hlásia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý ich ďalej spracúva a zasiela do spoločnej európskej databázy.
- Nakoľko posúdenie intenzity reakcie (mierna, stredne ťažká, ťažká reakcia) môže byť subjektívneho rázu, je potrebné v hláseniach uvádzať aj objektívne fakty, napr. veľkosť reakcie v mm, horúčku v stupňoch Celzia, trvanie reakcie a pod. Hlásenie môže poslať zdravotnícky pracovník alebo pacient (rodič).
ČO ma čaká PRED očkovaním?
- Na očkovanie sa zaregistrujte na portáli gov.sk.
- Na očkovanie musíte ísť zdravý, nesmiete byť v karanténe, ani v domácej izolácii.
- Pred očkovaním nie je potrebné podstúpiť test na COVID-19.
- Na očkovanie príďte včas a dodržiavajte opatrenia.
- Pred očkovaním sa oboznámite a v prípade súhlasu podpíšte informovaný súhlas.
- Očkovaciu látku vám podajú vpichnutím tenkou ihlou do svalu ramena.
- V mieste očkovania počkáte podľa inštrukcií personálu 15 až 30 minút.
- Dostanete dokumentáciu s názvom očkovacej látky, číslom šarže, prípadne aj termínom na podanie druhej dávky. Termín druhého očkovania závisí od typu vakcíny:
- Pfizer/BioNTech – odporúčaný termín druhej dávky – 28 dní po prvej dávke.
- Moderna – odporúčaný termín druhej dávky – 28 dní po prvej dávke.
- AstraZeneca – odporúčaný termín druhej dávky – 10 týždňov po prvej dávke.
SMS s presným termínom a miestom 2. dávky očkovania vám príde cca 2 dni vopred. Uvedené termíny sa môžu líšiť, vzhľadom k dodávkam a množstvu vakcín.
- V prípade akejkoľvek nežiaducej príhody, ktorú po očkovaní spozorujete, túto udalosť ihneď oznámite svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý ju vyhodnotí, odporučí ďalší postup a udalosť zahlási.
- Pozor! Chránení ste najskôr 7 dní po podaní druhej dávky. (tuby mohol ísťešte obrázok,nejakho formuláry na webw kde sa akozeprihlasuju, aj kalendár – ze treba cakať 7 dní ešte na tu ochranu vakcíny pre organizmus.)
ČO po očkovaní?
- chráňte sa naďalej pred možnou nákazou – telo sa potrebuje vysporiadať s vakcínou, aby si vytvorilo imunitu, navyše I. dávka nechráni 100%.
- ako aj po niektorých iných očkovaniach, sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých 2-3 dní.
- v rámci opatrnosti sa neodporúča ani príliš dlhé cestovanie
- zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše
- ak je to možné, treba si dopriať dostatok spánku
- kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu.
- nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcín
Môžem sa očkovať keď som TEHOTNÁ?
- očkovanie proti COVID-19 nie je v tehotenstve a pri dojčení kontraindikované, to znamená, že aj tehotné či dojčiace ženy sa zaočkovať môžu.
- so stúpajúcim používaním vakcín vo svete stúpa aj počet údajov, ktoré máme k dispozícii a doteraz nebolo preukázané osobitné zdravotné riziko pre matku či pre dieťa.
- očkovanie v tehotenstve alebo pri dojčení je však potrebné individuálne skonzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná celkový zdravotný stav pacientky.
- tehotenstvo patrí medzi rizikové faktory vážneho priebehu ochorenia COVID-19 a tiež zvyšuje pravdepodobnosť predčasného pôrodu.
- niektoré krajiny preto pristúpili k prioritnému očkovaniu tehotných žien.
- očkovanie sa všeobecne odporúča najmä tým tehotným a dojčiacim ženám, u ktorých existujú aj iné rizikové faktory pre závažný priebeh ochorenia COVID-19 (hypertenzia alebo iné kardiovaskulárne ochorenia, diabetes, obezita a podobne).
- v prípade, že sa po konzultácii s lekárom rozhodnete zaočkovať počas dojčenia, nie je potrebné dojčenie prerušiť.